úvod
homepage

Cestovanie za pivnou alternatívou vytisknout článek

Přidáno: 10. říjen 2007  •  Autor: Jaroslav Stofko
průměrné hodnocení Hodnocení: 2,12 hodnotících Hodnotících: 9 počet zobrazení Zobrazeno: 6046x

Pivári si pamätajú situáciu slovenských pív pred revolúciou. Pokiaľ akútne nehrozila smrť smädom, nebolo si veľmi z čoho vyberať.

Po revolúcii sa situácia začala prudko meniť k lepšiemu. Noví majitelia pivovarov zavádzali nové technológie, vďaka ktorým sa úroveň vo všeobecnosti zvýšila a slovenské pivo začalo byť štandardné.

Štandardy sú dvojsečná vec. Svet sa zmenšuje a rozdiely sa stierajú. Pivá sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Kúpte si rôzne značky bežných pív a urobte si slepý test. Zistíte, ktoré je ktoré? Pravdepodobne nie. Na štandardizáciu doplácajú aj veľké a slávne pivovary Plzeň či Budvar. Nový spôsob výroby zrýchlil a zjednodušil produkciu, ale individualita padla.

Pite všetci europivo
Unifikáciu nezaviňujú len nové výrobné technológie. Producenti aj úmyselne odstraňujú originalitu, aby ľudia dostali chuť, na akú sú zvyknutí. „Výsledkom týchto procesov môže byť potom tzv. europivo“ hovorí publicista Daniel Šabík, pre ktorého je pivo už takpovediac profesionálnou záľubou. Myslí sa tým mdlé, priemerné, chuťovo, vôňou nevýrazné pivo, ktoré sa podobá ďalším v Európe. A v zásade je jedno, kde sa vyrobí. Europivo je niečo ako hamburger u McDonalda – ten má pobočky v najrôznejších krajinách, údajne používa výlučne regionálne suroviny, no všade chutí úplne rovnako.

Unifikácia chutí piva súvisí hlavne s ekonomizáciou jeho výroby. Týka sa to hlavne veľkých výrobných kolosov. Alternatívnym trendom sú minipivovary a mikropivovary, v ktorých sa varí svojské výborné pivo. V Európe zažívajú boom, v Čechách ich je 80, v Maďarsku dokonca 120. Na Slovensku funguje len deväť minipivovarov, bolo ich viac, niekoľko ich už zanilklo.

Minipivovary: Perla –Banská Bystrica od r.1992, Dobrovar – Dobrá Niva od r.1994, Sigip – Komárno od r.1995, Golem – Košice od r.2002, Kaltenecker – Rožňava od r.1997, Codecon – Svätý Jur od r.1995, Amadeus – Šurany od r.1997, Brontvaiovo pivo – Kvačany od r.2005 a Nemčice – Starotopoľčianske pivo od r.2007.

Tak ako kedysi
Keby nebolo výrazného nápisu „Pivovar Šurany“, nič by nenasvedčovalo tomu, že práve v tomto rodinnom dome sa varí pivo. Šuranský Amadeus je maličký pivovar, mesačne v ňom uvaria okolo 2.000 litrov. Keď sa várka minie, urobia ďalšiu. Čapuje sa momentálne jedine v krčme, ktorá je tiež súčasťou domu. Druhá piváreň v meste sa rekonštruuje. „Naše pivo nie je pasterizované ako produkty veľkých pivovarov,“ hovorí Jozef Valachovič, spolumajiteľ pivovaru. „Trvanlivosť sterilizovaných pív sa dá takto predĺžiť až na pol roka. Naše pivo toľko nevydrží, no je prírodné, takéto sa varilo od nepamäti.“

Celé to prebieha v troch neveľkých izbách. V jednej miestnosti sú varné kotle, v druhej izbe v chladených nádržiach mok dozrieva, v tretej sa umývajú a plnia sudy. Pivo má zvláštny pôvab. Je korenisté, človek, zvyknutý na umelo sýtené pivá by možno povedal, že má málo bubliniek, ale kysličník v tomto pive vznikol zaručene prírodnou cestou, nie ako v produktoch veľkých pivovarov, kde často spravia hustý pivný sirup, ktorý riedia vodou a potom sýtia kysličníkom, ako kolu.

Postavme si vlastný pivovar
Jozef Valachovič je doktor prírodných vied s titulom CSc. Živil sa ako informátor, programátor, ale hodinárska otupná robota ho raz dožrala. „Bol som vtedy práve v jednej bratislavskej pivárni, tak som si povedal, idem robiť niečo úplne iné – budem variť pivo. Možno, že keby som sa naštval vo vinárni, mám dnes vinohrad,“ smeje sa. Zariadenie mu skonštruoval jeden zo spoločníkov a podľa jeho návrhu ho potom svojpomocne vyrobili. Tak úspešne, že podobné potom postavili v Srbsku a zatiaľ posledným opusom je maličký pivovar na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Je to vlastne učebná pomôcka, ale varí sa v nej reálne pivo. Hovorí sa aj o ďalších – v Litve a Bratislave.

Spočiatku si externe najali sládka, hlavného technológa alebo vedúceho výroby, ktorý mal dlhoročnú prax v Hurbanove. Neskôr sa pán Valachovič sládkovstva ujal sám. Prvé vlastné pivo si načapoval pred desiatimi rokmi, ale dva roky si ho už nevychutnáva, nemôže pre vysoký tlak.

Originálne pivo objavili aj turisti, blízko sú známe termálne kúpele Podhájska, kam chodí veľa klientov z Čiech a bývalého východného Nemecka, minipivovar vyhľadávajú aj milovníci piva z rôznych krajín a samozrejme aj zberatelia pivovarských suvenírov. „Pochvaľujú si, že je to poctivé pivo, aké sa vyrábalo za starých čias,“ hovorí Jozef Valachovič.

Slováci sú konzervatívni
Na Slovensku si väčšina ľudí dá pivo a väčšine je v zásade jedno, aaké je. Slovenský pivár je navyše konzervatívny a neprijíma nič, čo vybočuje z českej ležiakovej tradície. „Jediný slovenský minipivovar, ktorý má snahu o experimentovanie je Kaltenecker v Rožňave – jeho zázvorové pivo s tokajským vínnym výťažkom sú veľmi zaujímavé a skvelé, ale zároveň aj absolútne osamotené,“ hovorí Daniel Šabík. Väčšina českých minipivovarov sa podľa neho snaží vymýšľať originálne veci, okrem štandardných produktov má sezónne pivá, silné pivá, ochutené pivá, pivá varené inou receptúrou či pivá typické pre iné oblasti sveta.

Väčší minipivovar
Zo Šurian je do Komárna kúsok. Práve tu sa nachádza ďalší zo slovenských minipivovarov, Sigip. To, čo v Šuranoch varia mesiac – teda 2.000 litrov – tu navaria za deň, ale stále je to malá rybka v slovenskom mori piva. Majiteľ Ladislav Garai hovorí, že na trhu pôsobí už 12 rokov a tiež vyrába štandardnú 10°, samozrejme, nepasterizovanú a úplne v duchu módnych biotrendov. „Spočiatku sme mali veľké problémy presadiť sa .“ Komárňanské pivo dnes čapujú v niekoľkých pivárňach v okolí. Sú ich vlastné. Veľkým pivovarom sa ťažko konkuruje aj preto, že môžu sľúbiť podnikom slnečníky, točky a iné výhody. Minipivovar sa môže presadiť jedine cenou." A samozrejme, individualitou. Keby ste so zaviazanými očami porovnali pivo veľkých korporácií a naše. Určite ho rozoznáte,“ hovorí Ladislav Garai.

Komárňanské pivo má osobnosť. „Výroba trvá 21 dní, nie je urýchlované, veľké korporácie robia pivo v tzv. CK tankoch za 14 dní, ale tento proces zrýchleného zrenia pivo ochudobňuje. Naše pivo neobsahuje umelý oxid uhličitý ani látky, ktoré vytvárajú bohatú a trvalú penu. Pena z nášho piva možno spadne skôr, ale môžete si byť istý, že je prirodzená. Ja nechcem brojiť proti veľkým pivovarom, napokon, ani oni nás nepovažujú za konkurenciu, ale zákazník by mal mať možnosť výberu a minipivovary sú obohatením sortimentu.“

Pani sládková
Sládkovou, teda vedúcou výroby v komárňanskom minipivovare je Emöke Malkovská. „Nie je to až tak výlučne mužská práca,“ hovorí. „Poznám v Čechách viaceré kolegyne a aj v Nitre je jedna. A ako som sa dostala k tomuto povolaniu? Študovala som v Moskve a mali sme vtedy presne určený odbor. Výrobu cukrárenských výrobkov. To sa mi veľmi nepáčilo, tak som sa dala na pivo. Zdalo sa mi to najzaujímavejšie a myslím, že som si vybrala dobre. Baví ma to a mám rada pivo.“

Výrobné priestory sú úhľadné a rozdiel oproti Šuranom je výrazný, nádrží je tu podstatne viac. Varný kotol je obrovský a kontajnery, kde pivo zrie, stoja v impozantnom trojstupe. Zariadenie dodal na „kľúč“ aj s výrobným postupom maďarský výrobca. Pani sládková ho potom vylepšila a zaviedli aj automatizáciu varenia. Koštujeme slad, najdôležitejšiu zložku piva – vlastne naklíčené a vysušené obilie. Je krehký a má vynikajúcu chlebovú chuť. Ďalšie prísady – chmeľ a kvasnice – sú už menšinové. Chmeľ dodáva pivu charakteristickú trpkosť. Dá sa z minipivovaru vyžiť? „Keby bolo leto po celý rok, tak je všetko v poriadku,“ usmieva sa Ladislav Garai. Takto to je s odretými ušami. Ale je to pekná robota.

Človeku zíde na um, že hrady a zámky nemusia byť jedinou turistickou destináciou. Výpravy húfne chodia aj do vinárskych oblastí a pivných fanúšikov zasa zaujíma to svoje. Minipivovary sú vďačným cieľom agroturistiky. Niečím, čo urobí atraktívnym miestom aj dedinu či mestečko bez pamätihodností a prírodných krás.

Na Slovensku má najväčší podiel Heineken. Na druhom mieste sú Pivovary Topvar, ktoré patria do nadnárodnej spoločnosti SABMiller.
Ďalších 5 pivovarov na Slovensku (Urpiner, Popper, Stein, Pilsberg, Steiger )má dokopy len 23%. Pivovarníci aj v tomto roku čakajú dobrú tržbu. Budú mať dobré sezóny aj slovenské minipivovary? Stanú sa súčasťou koloritu aj u nás, v krajine, kde sa tak často hovorí „poďme na pivo“, ale už menej často sa špecifikuje na aké?

Zdroj denník „Sme“

vytisknout článek Vytisknout článek

Hodnocení článku

Pro hodnocení se nejprve přihlašte.

Celkem 53 komentářů, poslední komentář: 20.10.2007 20:08 Komentovat
zdroje... Martin Štros20.10.2007 20:08
Myslím že by měli všichni autoři automaticky a jasně uvádět své zdroje. Samozřejmě,...
Ad Opísané David Ručka20.10.2007 17:52
Nemám nič proti sprístupneniu informácii zo slovenskej tlače. Naopak. Predstavoval by som si...
pre Davida Ručku jaroslav stofko20.10.2007 11:55
máš pravdu david,že som ten članok opísal ,ale tu išlo hlavne o to aby si to mohli...
ešte niečo jaroslav stofko20.10.2007 11:48
jirko ,ešte niečo ak by si chcel,tak sa možme porozprávať osobne,o pivách v Prahe v sobotu...
pre JJ-odpoved jaroslav stofko20.10.2007 11:40
ahoj Jirko,známe se neznáme,ale to nevadí,to čo som tvrdil o českom pive,určite to je...
Opísané David Ručka20.10.2007 09:55
Zdá sa mi Jaro, nedôstojné pre Teba a ztrápňujúce pre Svet piva, že si prakticky opísal a...
CZ Beer Petr Buriánek19.10.2007 20:20
To Jiří J.: Ze zajímavosti, dnes jsem změřil nějaké pH: Primátor Premium 4,47 Irish...
Najlepšie pivo na svete? Luboš19.10.2007 18:24
Ako hovoril môj učiteľ na VŠ no predsa to ktoré Ti chutí :-)) No a každému chutí...
Vyhledávání
 

Kalendář pivních akcí

 
Po
Út
St
Čt
So
Ne
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Sociální sítě